Múdrosť davu, demokracia a volebný systém

Autor: Martin Forró | 2.6.2016 o 22:37 | Karma článku: 2,03 | Prečítané:  361x

V tomto článku pokračujem vo svojej sérii o zmene volebného systému. Zaoberám sa zdôvodnením svojho návrhu. 

V roku 1906 vymyslel britský vedec Francis Galton zaujímavý experiment. Na jarmoku sa konala súťaž v hádaní váhy teľaťa, pričom víťaz si mohol to teľa odniesť ako výhru. Galton po určení víťaza vypočítal priemer zo všetkých tipov, ktorých bolo dohromady 800. Medzi súťažiacimi bolo iba niekoľko odborníkov, väčšina súťažiacich boli bežní ľudia s rôznorodou mierou vedomostí. Priemerná odchýlka odhadov od skutočnosti bola samozrejme pomerne vysoká, rozdelenie odchýlok však bolo prekvapivo rovnomerné. Priemer bol teda oproti skutočnej váhe vychýlený o menej, než 1%. Pre Galtona to bol prekvapivý výsledok, očakával totiž opak. Tento experiment sa stal slávny, a bol niekoľkokrát úspešne zopakovaný s rôznymi variáciami. Tento fenomén dostal názov múdrosť davu, v angličtine wisdom of crowds.

Galtonova zvedavosť nebola čisto matematická. Chcel ukázať, ako veľmi je spoločenský úsudok pomýlený, a ako chybná je demokracia. Ja sa dnes pokúsim ukázať, že demokracia je skutočne tá najlepšia forma spoločenského usporiadania, aká je ľudstvu momentálne známa. Je však možné, a v súčasnej dobe veľmi potrebné, ju vylepšiť prostredníctvom zdokonalenia jej vyjadrovacieho jazyka, volebného systému. Nebudem sa tu venovať referendám a voľbám na miestnej úrovni, to totiž nesúvisí s touto sériou článkov. Mojim cieľom je tu podať argumenty v prospech môjho návrhu, o ktorého mechanizme a návrhu technickej realizácie sa môžete dočítať v mojich predchádzajúcich článkoch.

 

Rekapitulácia návrhu systému

Pre tých, ktorí sa nechcú zaťažovať čítaním celého návrhu, nie je to nevyhnutné. Veď aj v súčasnosti volíme a máme pri tom iba intuitívnu predstavu o tom, ako sa prerozdeľujú mandáty. Vieme iba to najpodstatnejšie. Tu je stručný popis.

Volič môže svoj hlas rozdeliť medzi politické strany podľa ľubovôle. Môže tiež udeliť až 150 preferenčných hlasov (maximum pre jednu stranu je toľko, koľko kresiel im na svojom hlasovacom lístku pridelí), nemusí však ani jeden. Príklad: farba značí stranu (všetko fiktívne) číslo poradie kandidáta

Kvórum je nevyhnutné (prečo, k tomu sa dostanem neskôr): volič sa ale nemusí obávať, že jeho hlas prepadne. Tá časť hlasu, ktorú udelil neúspešným stranám, sa prepočíta pomerne ostatným stranám, ktoré volil. Mandáty sa prerozdelia medzi politické strany, a poslancami sa stanú kandidáti na základe preferenčných hlasov, poradie na kandidátke nezohráva úlohu. Ako poistku pred prepadnutím všetkých hlasov môže ešte udeliť infinitisimálny hlas, ktorý sa pripíše danej strane v prípade, že žiadna z voličom preferovaných strán neprekročí kvórum.

Volič, ktorý nechce hlasovať za žiadnu zo strán, môže svoj hlas rozdeliť tak, že žiadna nebude vo výhode. Jeho preferenčné hlasy budú ale naďalej platné. Preto je navrhovaný systém otvorený aj pre "nevoličov z donútenia."

 

Podmienky vzniku múdreho davu

Efekt múdrosti davu nie je automatický. Na to, aby sa mohol prejaviť, musia byť splnené štyri predpoklady.

  • Názorová rôznorodosť: splnená v podstate automaticky. Vedci dnes dokonca tvrdia, že politické názory sú v nás dokonca zakódované, a len ťažko meniteľné.

  • Agregačný mechanizmus: toto riešim v predchádzajúcich článkoch. Agregačným mechanizmom je samozrejme volebný systém.

  • Decentralizácia: ľudia majú možnosť plne vyjadriť svoj jedinečný pohľad na vec. V súčasnom systéme problematické, lebo si môžeme vyberať iba spomedzi obmedzenej množiny možností, ktorá je ďalej pre voliča limitovaná názorovou rôznorodosťou. Vo finále tak má priemerný volič na "výber" iba jednu, nanajvýš dve možnosti. Následky sú zrejmé. Politici nemajú voči občanovi najvyššiu možnú mieru rešpektu, lebo hlasmi si môžu byť pomerne istí za každých okolností.

  • Názorová nezávislosť: nezávislosť jednotlivých účasníkov rozhodovania na sebe navzájom. Tento bod je samozrejme problematický, lebo nemôžeme zakázať ľuďom komunikovať. Je prirodzené, že sa vytvoria skupinky okolo názorových lídrov. Nie je ani možné ani žiaduce tomu zabraňovať. Jediný spôsob, ako to prekonať, je zvýšená sebadôvera a kritickosť jednotlivca. Dúfam, že aj k tomu môj systém bude postupne viesť, ak sa ho podarí zrealizovať.

 

V prípade, že uvedené 4 podmienky nie sú naplnené, sa dav chová ako stádo (groupthink). Príkladov je veľa, od finančných bublín, cez zlyhanie raketových inžinierov z dôvodu ignorovania varovaní technikov, až po voľbu medzi Trumpom a Clintonovou.

Decentralizáciu riešim prostredníctvom voľného rozdeľovania mandátov voličom, čo vlastne umožňuje aj prehĺbiť názorovú nezávislosť jednotlivých účastníkov hlasovania. Požiadavka decentralizácie a názorovej nezávislosti sa tak efektívne spája, a je ešte umocnená možnosťou zabezpečiť sa pred prepadnutím hlasu.

 

Východiská: únik z rozhodovacej paralýzy

Hlavným cieľom navrhnutého systému je teda dať jednotlivcovi slobodu nebyť zaškatuľkovaný k voličstvu nejakej politickej strany. Čím viac bude mať volič možností, tým presnejšie môže svoj hlas udeliť. Prienik názorov až 4 miliónov voličov v SR potom určí ideové a personálne zloženie parlamentu. S množstvom alternatív však rastie náročnosť voľby. To je dôvod, prečo je výber kandidátov dvojstupňový, teda politická strana/ jednotlivý kandidát.

Pri veľkom množstve neroztriedených možností totiž vzniká ďalší psychologický fenomén: rozhodovacia paralýza (paradox of choice). Predstavte si supermarket, v ktorom nie je tovar rozdelený do regálov. Asi by ste boli úplne zmätení, a nákup by sa vám nepodaril. A tak, ako regál organizuje tovar podľa druhu, tak politická strana organizuje politikov podľa názorového prúdu. Okrem toho, nutnosť kandidovať na spoločnej kandidátke sťažuje možnosť kandidovať ľuďom neschopným elementárnej spolupráce.

 

Kvórum potom určuje, do akej miery sa strany budú môcť špecializovať. Z perspektívy politickej strany totiž rozhoduje o tom, koľko subjektov s podobnou voličskou základňou reálne ašpirujúcich na úspech sa môže na scéne vyskytovať.

Kvórum je jediný umelý prvok v mojom návrhu systému, ktorý treba určiť konsenzom. Okrem zabránenia prieniku extrémistom totiž plní aj svoje ostatné funkcie. Konkrétne to možno ukázať napríklad na výsledkoch minulých parlamentných volieb, kde bolo okolo hranice 5% koncentrovaných veľa subjektov. To má úzky súvis s rozhodovacou paralýzou a názorovou rozdielnosťou v populácii, pretože kvórum efektívne obmedzuje výber voliča na zmysluplný počet strán. Psychológovia tvrdia, že človek obvykle dokáže porovnávať naraz 3 až 4 možnosti, preto je kvórum 5% pri rozdelení politického spektra na 5 základných oblastí dostatočne účinné a nemusí sa meniť.

Samozrejme, toto platí v makroskopickej perspektíve. Ide o voličov, ktorí nemajú o politike dostatočné informácie na to, aby odovzdávali hlas s pestrou kombináciou strán a kandidátov. Jednotlivý volič si bude môcť vybrať kandidátov spomedzi všetkých strán na základe svojich subjektívnych kritérií (napríklad ak pozná kandidátov osobne).

 

Záver

Tento návrh je kompromisom medzi decentralizáciou a názorovou nezávislosťou voličov, vzhľadom k problému paralýzy voľby. Umožní dostatočne slobodné rozhodnutie bez toho, aby sa celá politická scéna atomizovala. Umožní tiež plynulé zmeny v politike, bez prítomnosti takých otrasov, aké sme nedávno zažili. Najdôležitejšie však je, že sa rozbije polarizácia na "my a oni". V minulom článku som písal aj o predbežnom odhade ceny, ktorá mi vyšla za potrebný hardware na 50 miliónov €. Je to samozrejme iba odhad, uvádzal som dokonca ceny prístrojov, ktoré ani neplánujem použiť. Dúfam, že vám tento systém neevokuje slovné spojenie "zlá investícia".  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?