Návrh volebného systému. Bezpečnosť a náklady.

Autor: Martin Forró | 21.4.2016 o 21:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  267x

V tomto článku sa pokúšam vyjadriť, koľko by nás stála elektronizácia hlasovania vo voľbách. Je to súčasť mojej série článkov o návrhu volebného systému. Článok je však možné čítať aj samostatne.

V tomto článku sa venujem technickým otázkam prechodu na nový volebný systém. To, o čom tu píšem, môže byť vztiahnuté na akýkoľvek volebný systém, nie je nutné si najprv prečítať skoršie články v sérii. Budem však na ne odkazovať. Mojím hlavným cieľom je ukázať, že elektronické hlasovanie nemusí byť bezpečnostnou hrozbou. Taktiež vyjadrím predbežný odhad rozsahu investície, ktorá bude nutná na technickú realizáciu hlasovania. Budem tiež hľadať možnosti, ako do systému elektronickej voľby vniesť prvky znovupoužiteľnosti a viacúčelovosti. Tieto dva koncepty sú pri investovaní prostriedkov do zariadení kľúčové. Umožňujú totiž dosiahnuť z investovaných prostriedkov vyšší úžitok. Nebudem sa venovať nákladom na logistiku, lebo v tejto oblasti nemám dostatočné informácie. Zatiaľ predpokladám, že samotné náklady na realizáciu volieb nebudú od tých súčasných diametrálne odlišné.

 

Návrh spôsobu hlasovania

 

Aby mohlo hlasovanie fungovať, musia byť splnené určité kritériá. Dôležitá je najmä bezpečnosť a komfort hlasovania. Mnou navrhovaný volebný systém (viď druhý článok série) je z ohľadu komfortu hlasovania špecifický. Zostavenie niektorých hlasov môže voličovi zabrať dlhšiu dobu.Vyslovene tiež vyžaduje elektronické spracovávanie výsledkov.

 

Keďže voľby sú pomerne chúlostivá záležitosť, čo sa týka bezpečnosti, uvediem zoznam požiadaviek, z ktorých vychádzam:

 

  • dodržanie anonymity hlasovania

  • minimalizovanie rizika volebného podvodu (kupovaniu hlasov, falšovaniu lístkov a pod.)

  • možnosť spätnej kontroly hlasovania: fyzický záznam hlasov

  • maximálna dôveryhodnosť systému medzi voličmi

 

Tak konečne: Navrhované riešenie

 

Upozornenie: toto riešenie, ktoré tu opisujem, nie je navrhnuté s dôrazom na jednoduchosť. Prioritu dávam maximálnej bezpečnosti.

 

Bude vytvorený počítačový program, v ktorom si bude môcť volič zostaviť svoj hlas v kedykoľvek (od zverejnenia kandidátnych listín) a kdekoľvek. Program vytvorí štandardizovaný súbor, ktorý bude obsahovať 150 usporiadaných dvojíc čísel: Strana, kandidát (v prípade neudelenia preferenčného hlasu bude druhé číslo 0). Tento súbor si volič nahrá na prenosné dátové zariadenie, ktoré potom prinesie do volebnej miestnosti.

 

Alternatívou tohoto systému je odoslanie súboru do vytvoreného úložiska, a možnosť si tento súbor stiahnuť na počítači v hlasovacej miestnosti (zabezpečenie bude zaobstarané heslom a registračným číslom, ktoré volič obdrží po odoslaní súboru na úložisko). Zvolené bude také riešenie, ktoré bude vykazovať lepšie parametre bezpečnosti a nákladovosti.

 

Po prinesení súboru do volebnej miestnosti volič obdrží žetón alebo kartu s čipom od prítomného volebného komisára. Tá mu odomkne hlasovacie zariadenie. Na hlasovacom zariadení si volič načíta svoj súbor, a bude ho mať možnosť ešte naposledy upraviť (opatrenie pred nekalým ovplyvňovaním voliča). Hlasy sa však nebudú zaznamenávať elektronicky. Hlasovacie zariadenie bude vybavené zariadením na označenie fyzického hlasovacieho lístka. Na tomto sa vytvorí opticky skenovateľný záznam. Taktiež na ňom bude vizuálne skontrolovateľný záznam pre potreby spätnej kontroly ako zo strany voliča, tak aj v prípade akéhokoľvek podozrenie pri sčítavaní hlasov. Ako by asi mohol takýto hlasovací lístok vyzerať, si môžete pozrieť v predchádzajúcom blogu. Takýto hlasovací lístok volič normálne vhodí do urny.

 

Sčítavanie

Urny budú po ukončení hlasovania prevezené na sčítavaciu centrálu. Hlasovacie lístky budú spočítané, zoskenované, a zakódované údaje budú prevedené späť do elektronickej podoby. Potom prebehne sčítavanie tak, ako ho opisujem v druhom článku série.

 

Zabezpečenie, multifunkčnosť, znovupoužiteľnosť

Aby mohli byť akékoľvek pokusy o zavedenie elektronizácie úspešné, musí byť možnosť volebné zariadenia použiť čo najviac krát a čo najvšestrannejšie. Inak by boli náklady na takúto procedúru ťažko obhájiteľné. So všestrannosťou by nemali byť žiadne problémy. Volieb máme totiž viacero, aj keď ja sa v sérii venujem iba parlamentným. Taktiež nie je problém implementovať túto technológiu aj na iné účely, napríklad na referendum. Optické skenovanie a počítačové spracovanie údajov je taktiež vhodné na najrozličnejšie štatistické prieskumy, ako napríklad sčítavanie obyvateľstva, aj keď získavanie takýchto údajov cez internet bude asi menej nákladná alternatíva.

 

Takáto všestrannosť však narazí na svoje limity, ak nie je vybavenie možné bezpečne znovu použiť.

Preto navrhujem použiť zabezpečovaciu procedúru. Jej princípom bude náhodné párovanie hlasovacích zariadení a čipových žetónov. Vždy pred volebným dňom budú žrebovaním pridelené žetóny každej skupine hlasovacích zariadení (ktoré budú pridelené, taktiež náhodne, do jednotlivých volebných miestností). Tieto možné kombinácie volebný okrsok/hlasovací prístroj/ žetón budú zaznamenané v tajnej centrálnej databáze.

 

Keď volič pristúpi ku volebnému prístroju a vloží doň žetón, bude vygenerované identifikačné číslo jeho hlasovacieho lístka, ktoré bude samozrejme taktiež snímateľné skenerom. Hlasy s neplatným kódom budú zo sčítavania vyradené. Pre jednoduchosť budú môcť byť hlasy skenované po častiach (napríklad podľa okrskov) aby bolo možné chyby alebo pokusy o manipuláciu odhaliť operatívne.

 

 

Finančné náklady na volebný hardware

 

Pri vyjadrení nákladov na volebné prístroje budem vychádzať z čísel, ktoré nemusia byť presné. Sú to iba odhady skutočných hodnôt, ktoré v tejto fáze ešte nie sú známe. Vo výpočte uvediem vždy konzervatívny odhad, skutočné hodnoty môžu byť o niečo nižšie. Tieto odhady sa však snažím zakladať na reálnych príkladoch zo zahraničia. Elektronizácia volieb totiž nie je úplná novinka, v niektorých krajinách už má svoju históriu. Zdroj, z ktorého vychádzam, uvediem v zátvorke za každou hodnotou.

 

Základné údaje potrebné k výpočtu:

 

  • Počet voličov 4,2 milióna (zhruba)

  • potrebný počet hlasovacích prístrojov (výpočet nižšie)

  • potrebný počet skenovacích zariadení

     

Výpočet potrebného počtu hlasovacích prístrojov:

Uvažujme, že čas potrebný pre plynulý priebeh volieb bude 3 prístrojo-minúty/1 volič (Táto hodnota je iba odhad, reálnu predstavu budeme mať až po skutočnom experimente). Volebné miestnosti sú u nás otvorené počas 15 hodín. Z toho teda vyplýva, že na jeden hlasovací prístroj pripadne 300 voličov. Potrebný počet hlasovacích prístrojov teda bude 4,200,000 :300, čo je 14 000.

 

Výpočet potrebného množstva skenovacích zariadení:

Podľa zdroja (http://www.ncsl.org/research/elections-and-campaigns/voting-equipment.aspx) je skenovacie zariadenie schopné spracovať 200 hlasovacích lístkov za minútu (najslabší odhad). Za hodinu je teda schopné spracovať 12 000 lístkov. Z toho vyplýva, že na sčítavanie bude treba 350 prístrojo-hodín. V prípade, že chceme mať volebné výsledky spracované do 10 hodín (aby boli ráno po voľbách kompletné výsledky), tak na to bude treba 35 prístrojov. Takéto množstvo zároveň znamená výhodu vzhľadom na možnosť dobrého pokrytia územia republiky, aby sa zmenšili transportné vzdialenosti hlasovacích lístkov.

 

Konečné vyjadrenie ceny hardware

V odkaze, ktorý uvádzam vyššie (ncsl.org), sú uvedené aj priemerné ceny volebných prístrojov.

Hlasovacie zariadenia: size="10pt"Direct-Recording Electronic (DRE) x 14 000. (poznámka: neuvažujem optické skenery, pretože centrálne sčítavanie hlasov považujem za bezpečnejšie, je to však možná alternatíva)

 

Cena: Horný odhad 1xDRE =3000 USD, teda 14 000x 3000= 42 miliónov USD.

(poznámka: neuvádza sa, aký je príplatok za možnosť vytvorenia tlačeného záznamu, tak ho nechávam v rámci ceny 3000 USD. Predpokladám, že na realizáciu takejto procedúry nebude treba extrémne sofistikovanú technológiu)

Cena Horný odhad 1xSčítavací skener (centrálny) =100 000 USD, teda 35x 100 000= 3,5 milióna USD.

 

Náklady na zariadenia spolu: 45 500 000 USD. Pri pripočítaní nákladov na ostatné záležitosti (čipové karty, žrebovacie zariadenie) môžeme sumu zaokrúhliť na 50 miliónov. Kurz USD a € sa samozrejme v čase mení, pre jednoduchosť uvažujme 1:1. Ide o jednorazovú investíciu, nemôžeme teda uvažovať so sumou 50 miliónov ako jednorazovou záťažou rozpočtu. Pri prechode na tento systém bude možné vytvoriť si v rozpočte dostatočnú rezervu vopred (v podstate opak odpisovania).

 

Ceny uvedené v zdroji považujem za orientačné. Keďže sa môj návrh volebného systému nebude realizovať najmenej nasledujúcich 7 rokov (teda nie budúce voľby, to nie je šanca presadiť), ceny pravdepodobne poklesnú.

 

Náklady na údržbu

14 000 DREx 200 USD =2,8 milióna USD.

Centrálne sčítacie skenery: 3000x35 USD =105 000 USD.

Spolu teda náklady na údržbu zariadení budú 3 milióny € ročne (pesimistický odhad). Ako som ale spomenul, Tieto prístroje si budú môcť nájsť využitie aj častejšie, ako raz za 4 roky.

 

Záver

 

V blogu som pracoval s veľmi konzervatívnymi spôsobmi zavedenia elektronického hlasovania a sčítavania hlasov. Taktiež som bol pri odhade nákladov na hardware pesimistický. Pri nákladoch na samotný priebeh volieb uvažujem s nákladovou neutralitou (to, čo sa ušetrí na tlači a expedícii všetkých hlasovacích lístkov v súčasnosti, bude minuté na pokrytie extra nákladov pri elektronickom hlasovaní)

 

Odhad 50 (+3 každoročne) miliónov sa môže zdať veľa. Je to však podľa môjho názoru rozumná cena za lepší volebný systém. Okrem toho, je to tak zhruba cena jednej kompy cez Dunaj na Slovensku (odpustite mi túto narážku, prosím). Náklady na údržbu by zasa mohli byť z veľkej časti (zhruba 50%) pokryté z rezervy predsedu vlády, ktorá sa aj tak zvyčajne používa iba na osobnú propagáciu (opäť, prosím o odpustenie za zabrúsenie do politiky).

 

Toto je na dnes všetko. Nech si každý urobí svoj vlastný názor na vhodnosť takejto investície. Nabudúce niečo o tom, prečo je môj volebný systém funkčný z hľadiska psychológie rozhodovania.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?