Ako vytvoriť systém, v ktorom bude radosť voliť. Úvod

Autor: Martin Forró | 26.3.2016 o 8:56 | Karma článku: 5,78 | Prečítané:  762x

Kupujete vrece zemiakov. Vrecia sú si dosť podobné. Sú v nich pomiešané dobré aj zhnité zemiaky. Prečo si nemôžete vyberať to lepšie? Návrh volebného systému, ktorý vyhovie čo najväčšiemu záberu voličov.

Väčšina občanov to dobre pozná. Prídete do volebnej miestnosti, prevezmete si kandidátky s obálkou, idete za plentu, zakrúžkujete pár mien, a odovzdáte hlas. Volebný poriadok vyžaduje, aby váš hlas vyjadroval jednoznačnú podporu jednému konkrétnemu vrecu zemiakov, ehm, pardon, kandidátke. Ani to, že si zvolíte svoju stranu ešte nezaručuje, že váš hlas bude mať nejaký význam. Vašu stranu totiž musí podporovať aspoň 5% voličov.

Prieskumy verejnej mienky, nálady v spoločnosti, ale aj samotné výsledky volieb však jasne ukazujú, že toto nie sú pravidlá, podľa ktorých by sme hrali radi. Počúvame iba to, že voliť sa má, že je to naša občianska povinnosť. Že nikdy nie je tak zle, že by nemohlo byť aj horšie. V predvolebných prieskumoch je podiel nerozhodnutých konštantne vysoký. Volebná účasť je mizerných 60%. A to ešte z tých 60% vždy aspoň 10% hlasov prepadne. Reálne sa teda na zložení parlamentu podieľa iba niečo vyše polovica voličov. Ostatní jednoducho nemajú dosť silný žalúdok, aby si z tých vriec zemiakov plných hniloby jedno vybrali.

Ja si ale nemyslím, že by polovici ľudí boli veci verejné ukradnuté. Iste, očakávať volebnú účasť 100% je nereálne. Okrem toho, právo mlčať je len špecifický prípad práva na slobodné vyjadrovanie. Je ale veľmi veľký rozdiel medzi súhlasným a nesúhlasným mlčaním.

 

Poďme sa pozrieť na voľby z trocha iného pohľadu. Nebudeme sa obmedzovať na komentovanie súčasného stavu. Nebudeme ani moralizovať, alebo hodnotiť správnosť našich politických názorov. V tomto blogu sa pokúsime objektívne zhodnotiť možnosti, ako voliť, nie koho voliť. Neznamená to, že nezaznejú kritické slová. V neskorších dieloch mnou zamýšľanej série článkov predstavím systém, ktorý navrhujem. Príjmate tieto podmienky? Ak áno, tak prosím, čítajte ďalej.

Dopredu sa ospravedlňujem za to, že blog rozdelím do jednotlivých kratších článkov. Robím to kvôli tomu, aby som potenciálnych čitateľov neodradil dlhým textom. Tak isto ani mne sa nechce písať obzvlášť dlhé články, aj keď mám pripravený celkom obsiahly materiál. Je však písaný pomerne ťažkým štýlom, ktorý sa pokúsim odľahčiť, a doplniť príkladmi. Navyše dúfam, že postupným zverejňovaním upútam viac pozornosti. K tomu sa otvorene priznávam.

 

Prvá časť: Partokracia

Je vo všeobecnosti známe, že ľudia sa správajú inak, keď ich niekto pozoruje. Antropológovia dokonca tvrdia to, že bez viery vo vševedúce trestajúce božstvo by sa naša civilizácia nikdy nevyvinula. V demokracii však existuje aspoň jedna sila, ktorá je ešte silnejšia. Volič. Navyše, na rozdiel od nadprirodzených síl zaručene existuje.

Je tu však jeden problém, ktorý som spomenul už v prvom odstavci tohoto článku. Jeho konkrétne stelesnenie vysvetlím na príklade. Poslanec Maroš Kondrót získal vo voľbách 460 preferenčných hlasov. Je to najmenej spomedzi všetkých úspešných kandidátov. V žiadnom prípade to neznamená, že ide o najhoršieho poslanca, ktorého chce v parlamente najmenej voličov. Iba sa mu ich neušlo viac v konkurencii svojich spolustranníkov. Navyše, nie je to ani žiadna výnimka. Mnohí iní poslanci ich dostali iba o niečo viac.

Za takýchto podmienok hlas ľudu zanikne v hlase predsedníctva strany. Páni poslanci necítia tlak na to, aby vykonávali svoju prácu k prospechu spoločnosti. Akákoľvek motivácia, ktorú mohli mať, zaniká. Ich ďalšia kariéra totiž prestáva závisieť na kvalite vykonávanej práce, ale na hodnotení predsedníctva. A disidentstvo sa trestá posunutím na nezvoliteľné miesta, prípadne nasleduje úplné vylúčenie.

 

Nie som jediný, kto si tento problém uvedomuje. Nie som ani jediný, kto navrhuje riešenie. Návrhy, s ktorými som sa doteraz stretol, však väčšinou chceli tento problém riešiť pomocou volebných obvodov. Toto riešenie patrí medzi tie menej premyslené. Prečo je to tak sa pokúsim vysvetliť nabudúce.

Ak so mnou súhlasíte v tom, že partokracia je problém, a patríte k podporovateľom rozdelenia volebného obvodu, nepovažujem vás za hlupáka. Vaše riešenie môže byť za určitých okolností použiteľné. Považujem ho však za ťažkopádne riešenie, ktoré navyše obmedzuje možnosť vyjadrenia názoru. Čím viac obvodov, tým sa to prejaví viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?